Chronický prípad – ekzém 

Ide o chlapčeka, 3 roky (blonďáčik), ktorého trápi atopický ekzém hlavne v jamkách pod kolenami, v lakťoch, ale aj na zadných stehnách, zadočku a svrbí aj konečník. Ekzém je suchý, červený a veľmi svrbí, až tak, že sa chlapček škrabe do krvi, dokonca aj v noci sa zobudí a škrabe.

Horší stav je vždy po kúpaní. Prvýkrát sa objavil okolo prvého roku života, potom postupne vymizol a teraz je to oveľa horšie. Má tiež alergickú nádchu, ktorá začala na jar.

Pýtam sa maminy, kedy to začalo, čo sa vtedy dialo v rodine?

M: “Neviem, nič také, mal to už dlhšie trochu, ale teda začalo sa to zhoršovať vtedy, keď nastúpil do škôlky v septembri.”

A ako tú škôlku znášal?

M: “Prvé týždne ťažšie, plakal najmä ráno, postupne si zvykol. Teraz od Vianoc je doma kvôli chorobnosti, aby nenakazil malú.”

Má sestričku? M: “Áno, narodila sa v apríli, takže bude mať o chvíľu rok.”

Ako to bolo, keď sa narodila, nežiarlil na ňu? M: “ No, na začiatku dosť žiarlil, potom už si postupne zvykol.”

Ako dlho to trvalo? M: “Tak možno aj pol roka, lebo on predtým bol všade v rodine jediné dieťa, a taký mamičkár, a zrazu to bolo inak. Aj keď som sa snažila venovať sa mu, ale pri bábätku to vždy nebolo možné tak, ako on bol zvyknutý predtým. Tak asi mal pocit takéto odstrčenia niekedy a potom bol zlý hlavne ku mne.”

Akú má povahu? M: “Je plachý, hanblivý, keď príde medzi cudzích ľudí, no postupne sa oťuká, ale potom chce byť už zo všetkými kamarát. Je citlivý na konflikty, hádky. Vie byť veľmi tvrdohlavý. Býva aj zlostný, plačlivý, veľmi mu vtedy pomáha nosenie – už od bábätka to tak je, potrebuje ma cítiť, vždy ťažko zaspával, bol dojčený cca do roka, ale zároveň bol aj dokrmovaný od narodenia – možno cítil aj zo mňa stres, lebo som bola nešťastná z toho, že neviem plnohodnotne dojčiť, a najviac nám pomáhalo nosenie. Má rád pohyb a byť vonku. A nikdy nemal cumeľ, namiesto toho pri zaspávaní cmúľa môj malíček.”

Býva často chorý? M: “Kým sa neobjavila tá alergia, tak nebýval vôbec.”

Čo má rád z jedla? M: “Miluje ovocie, zeleninu a zmrzlinu, a nemá rád mäso.”

A ako to býva so smädom? M: “Zvyčajne ho musím nútiť, aby sa napil.”

Všimli ste si, že by mal nejakú obľúbenú farbu? M: “Má veľmi rád žltú.”

Bojí sa niečoho? M: “Strašiaka.”

Na základe rozhovoru mi v analýze najlepšie sedel obraz Pulsatilly. Chlapček dostal najskôr potenciu 30 CH, ale nič sa nezmenilo ani po dvoch týždňoch, takže sme prešli na potenciu 200 CH. Po jednej dávke sa už v prvý týždeň začal stav ekzému zlepšovať, na jednej nôžke úplne vymizol po dvoch týždňoch. Pokračujeme v dávkovaní každý týždeň 2 guličky v pol deci vody PULSATILLA 200 CH.

Na fotkách je stav pred liečbou a po dvoch mesiacoch liečby.